Namíbia - veľký okruh

25.11.2024	15 dní	Last Minute	5 885 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
25.12.2024	15 dní	First Minute	5 995 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
17.01.2025	15 dní	First Minute	5 350 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
26.02.2025	15 dní	First Minute	5 350 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
18.03.2025	15 dní	First Minute	5 080 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
10.04.2025	15 dní	First Minute	5 375 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
22.07.2025	15 dní	First Minute	5 350 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
23.09.2025	15 dní	First Minute	5 350 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
25.11.2025	15 dní	First Minute	5 350 €	+4 644 €	odlet: Viedeň
26.12.2025	15 dní	First Minute	5 995 €	+4 644 €	odlet: Viedeň

Jedinečná cesta neznámou Namíbiou. Prevažne púštna krajina, na prvý pohľad prázdna a nudná, a aj tak si ju zamilujete. Stretnutie púšte s oceánom, bušmenské skalné rytiny, skamenený les, divoké pobrežie kostier, obrovské slony a dokonalé safari v Etoshi, zaujímavé kmene, ktoré ešte do veľkej miery žijú tradičným životom. Neváhajte a poďte do Namíbie!

1. deň:
Odlet z Európy, prelet ponad celú Afriku.

2. deň:
Prílet do Windhoeku. Z letiska, kde nás bude čakať náš minibus, sa odvezieme do hlavného mesta krajiny. V pokoji  sa naobedujeme, vychutnáme si kávičku a pozrieme si hlavné pamiatky mesta. Stále tu máme ulice s exotickými menami. Budeme stáť na križovatke ulíc Fidela Castra a Roberta Mugabeho a pôjdeme po uliciach pomenovaných po rôznych národných buditeľoch a predstaviteľoch strany za oslobodenie Namíbie, ktoré prišlo v roku 1990. Pozrieme sa do hlavnej katedrály Christuskirche, známeho ako „nemecký kostol“, ktorý bol postavený v roku 1910. Z hlavnej triedy Nezávislosti odbočíme na Poštovú ulicu. Je to pešia zóna s množstvom obchodov a kaviarní a v jej strede je namiesto fontány takmer celá zbierka gibeonského meteoritu. V kľude si vychutnáme pokojnú atmosféru mesta, ktorého história je relatívne krátka. Ochutnáme prvý namíbsky steak, alebo si dáme nefalšovaný nemecký "schnitzel".

3. deň:
Z Windhoeku vyrazíme smerom na juh. Kvalitná a relatívne prázdna cesta vedie suchou oblasťou na hranici medzi regiónom Hardap a Kalahari. Prejdeme cez mesto Rehoboth a Keetmanshoop, aby sme si to namierili do ešte pustejšej krajiny. Ubytujeme sa na farme „pár“ kilometrov za Keetmanshoopom. Cez obrovskú farmu vedie železnica a na bývalej stanici je dnes vybudovaná lodge, kde prespíme. Majitelia Frikkie a Hilde sa starajú o farmu aj lodge. Sú to nesmierne milí ľudia, ktorí žijú v absolútnej divočine, obklopení panenskou prírodou. Komu sa nelení, vydá sa na prechádzku do buša. Budeme hľadať zvieratá, ktoré sa idú napiť k rieke, alebo k jednému z napájadiel. Hodinová prechádzka, počas ktorej máme šancu vidieť priamorožce, antilopy skákavé, kudu alebo pštrosy. Tu sa dozviete veľa o tomto zdanlivo nehostinnom prostredí. V rámci farmy je ešte jedno zaujímavé miesto. Je tu najväčšia namíbska zbierka takzvaných „kvitnúcich kameňov“, Kameňovcov, sukulentných rastlín z rodu Lithops. Fascinujúci svet regiónu Karas. Počas večere budeme mať výhľad na nasvietené napájadlo, kam prichádzajú rôzni obyvatelia tejto farmy na divú zver. Keď pôjdete v noci spať, pozrite sa na oblohu. Toto budeme zažívať počas viacerých nocí.

4. deň:
Opustíme Frikkieho a Hilde a prechádzame okrajom jedného z najväčších kaňonových systémov na svete. Väčší už je len Grand Canyon v USA. Prídeme na miesto, kde je najznámejšia vyhliadka, Hobas. Pokocháme sa výhľadom, prejdeme sa po okraji  a posedíme v príjemnom vánku nad 600 metrov hlbokou priepasťou . Toto miesto je aj začiatkom náročného 3-5 dňového treku na dne tohto kaňonu. Pre nás to bude konečná a vydáme sa na spiatočnú cestu na asfaltku a do mesta Lüderitz. V blízkosti mestečka Aus sa rozlieha oblasť známa ako Sperrgebiet – Zakázané územie. Je taktiež označované ako „Diamond Area 1“. Tu sa ťažia takzvané aluviálne diamanty. Tieto odolali erózií kimberlitu a ostali na povrchu zeme. Sem ich priniesla rieka Orange z centrálnej časti Juhoafrickej republiky a Atlantik ich vyniesol na breh. Tu ostali ležať na zemi a stačí ich len pozbierať... Preto je tu vytvorené miesto Sperrgebiet, kam sa verejnosť nemá ako dostať. Spoločnosť DeBeers stále kontroluje väčšinu územia a iba postupne uvoľňuje územie pre potreby vzniku národného parku. Celá oblasť je známa výskytom divokých, púštnych koní. Ich pôvod nie je celkom známy a predpokladá sa, že sú pozostatkom armádnych koní z doby nemeckej prítomnosti. Koňom sa tu ale v podstate darí, aj napriek tomu, že žijú v púšti. 22km za križovatkou je miesto, kde je urobená pozorovateľňa, z ktorej je možnosť ich zazrieť. Máme možnosť ich vidieť popri ceste až po Lüderitz. Prístavné mestečko leží na brehu zálivu, ktorý Bartolomeu Dias v roku 1487 pomenoval Angra Pequena (Malý záliv) a postavil tu aj kríž (padrao). Mesto bolo založené v roku 1883. Pôvodné plány mali záujem o ťažbu minerálov, ale nakoniec sa oblasť venovala lovu veľrýb, uškatcov na kožušinu a zber guána (vtáčieho trusu ako hnojivo). Dávno zrušená železnica spájala prístav s mestom Keetmanshoop. Dnes ju pripomína už iba opustená železničná stanica a mesto duchov Kolmanskop, najväčšia atrakcia v okolí mesta. Na pobreží je možné vidieť veľryby, uškatce, tučniaky a občas pštrosy. V Lüderitzi prespíme a pripravíme sa na prejazd namíbijskou púšťou.

5. deň:
Ráno sa prejdeme po prázdnych uliciach a sadneme do auta, aby sme sa mohli pozrieť zblízka na 10 kilometrov vzdialený Kolmanskop. Kedysi slávne a bohaté banícke mestečko je len mestom duchov a lákadlom turistov. Je skutočne fotogenické a návštevu si určite užijeme. Okrem toho, že bolo mestečko opustené a vyľudnené, je aj zasypané a zasypávané púšťou. Toto pridáva na fotogenickosti tohto miesta. Strávime tu približne hodinu a odchádzame po jedinej prístupovej ceste späť do mestečka Aus, kde to zvrtneme doľava, smerom na Maltahöhe. Všade naokolo sú len farmy na dobytok alebo divinu a usadlostí je tu ako šafranu. Na jednej z takýchto fariem sme sa práve zobudili. Rozhliadnete sa okolo seba a máte pocit jedinečnosti. Oblasť Karas vymeníme za Hardap a postupujeme na sever. Vyprahnutá krajina ubieha a pozvoľna sa mení. Aj v takejto krajine však môžeme objaviť niečo výnimočné. Pokiaľ vyjde čas, zastavíme sa v dome, ktorý je postavený v štýle stredovekého hradu. Volá sa Duwisib castle a otvorený bol v roku 1909. Nikto by nič podobné práve tu neočakával. Prejdeme cez niektorý z priesmykov (neočakávajte vysoké pohoria) a dostaneme sa na okraj národného parku Naukluft. Krajina je opäť iná a na stromoch tu hľadajme obrovské hniezda družníka vrabcovitého, príbuzného pletiarky (snovača). Tieto malé vtáčky stavajú najväčšie spoločné hniezda na svete. V jednom hniezde, ktoré môže vážiť aj viac ako 1 tonu, môže mať svoje domovy až 400 jedincov a môžu byť obývané viac ako 100 rokov. Táto otvorená krajina je aj domovom inej divej zveri, včítane gepardov. Namíbia je krajina, ktorá má najväčšiu populáciu týchto ohrozených šeliem. Sú veľmi plaché a ťažko ich vidieť. Miestni farmári však o ich prítomnosti veľmi dobre vedia. Dnešnú noc strávime v oblasti na okraji Piesočného mora, kde je minimum svetelného znečistenia a patrí medzi jedno z najlepších miest na svete na pozorovanie hviezdnej oblohy. Pokiaľ sa v Južnej oblohe nevyznáte a chcete nájsť niektoré z atraktívnych súhvezdí, planét alebo hviezd, stiahnite si jednu z aplikácií do svojho smartphone. Mliečna dráha je tu neuveriteľne výrazná a v určitých mesiacoch je pekne vidieť Južný kríž alebo obe Magelanove mračná. Nenechajte si toto divadlo ujsť.

6. deň:
Skorý ranný budíček a my vyrážame na bránu parku. Otvárajú ju s východom slnka a tak nie je stanovený presný čas, hýbe sa počas roka. My však chceme byť medzi prvými vo vnútri parku. Vstúpime dnu a nastupujeme na asfaltovú cestu, vedúcu naprieč širokým údolím medzi piesočnými dunami. Na 45 kilometri od brány sa nachádza chronicky známa duna, Duna č.45. Je jednou z tých, na ktoré je povolený výstup a práve na ňu chodí najviac ľudí. My sa preto pohneme ešte o kus ďalej, až na samý koniec asfaltky. Po ceste budeme hľadať zvieratá, ktoré obývajú tento nehostinný kút sveta. Priamorožce, pštrosy a s trochou šťastia hyeny a šakaly. Budeme prechádzať aj pomedzi zaujímavé rastlinné útvary, ktorým sa hovorí „rozprávkové kruhy“. Nie je úplne zrejmý dôvod, prečo sa trávy správajú tak, že rastú v uzavretých kruhoch. Do roku 2014 boli známe iba miesta v tejto časti sveta, objavili sa však aj kruhy v západnej Austrálii. Na konci asfaltu presadneme do terénnych áut a po piesku prejdeme niekoľko kilometrov. Vystúpime ešte pred údolím Sossusvlei. Prejdeme k nástupu na dunu a začneme stúpať. Piesok pod nohami nám bude „utekať“ a doslova spravíme dva kroky dopredu a jeden späť. Aj napriek tomu bude výsledok stáť za to. Väčšine našich klientov trvá tento výstup približne 50 minút až na vrchol jednej z najvyšších dún v okolí, Big Daddy. Výška od základne je približne 260-280 metrov. Z vrcholu duny sa nám naskytne neuveriteľný pohľad na prírodnú pamiatku UNESCO – Piesočné more púšte Namib. Veríme, že tu budeme sami. Keď budeme mať dostatok fotografií, začneme rýchly zostup priamo dolu, do Deadvlei (Mŕtveho údolia). Je to fascinujúce údolie, kde je biela, kaolínová podlaha, okolo sú červené pieskové duny a nad nami modrá obloha. Na opačnom konci sú torzá 1200 rokov mŕtvych akácií, ktoré tu rástli v dobe, kedy tu bola v blízkosti tečúca rieka Tsauchab. Úchvatný pohľad na miesto, kde spravíte dokonalé fotky. Z Deadvlei si to namierime k parkovisku, kam prídeme o 15-20 minút. Sadneme opäť na 4x4 a vrátime sa k nášmu autu a vyprahnutí sa dovezieme na bránu parku, do Sesriem. Osviežime sa a ešte sa pozrieme do neďalekého Sesriem kaňonu, ktorý vyhĺbila rieka Tsauchab. Z tohto miesta vyrazíme do Swakopmundu. Budeme prechádzať namíbskou púšťou a krajina sa postupne bude meniť. Prídeme na okraj mesta Walvis Bay, odkiaľ to do Swakopmundu máme 45km. Do hotela v tomto rekreačnom meste prídeme pravdepodobne medzi 19h a 20h. Tu si už iba doprajeme zaslúženú večeru v niektorej z reštaurácií.

7. deň:
Sme na pobreží kostier, legendárnom nehostinnom 2500 km dlhom pobreží, ktoré bolo postrachom pre moreplavcov. Studený Atlantik, rozpálená púšť bez známky života znamenali smrť bez ohľadu na to, či loď skončila v mori alebo na súši. Ráno sa vydáme po slanej ceste (áno, je vybudovaná zo zmesi miestnej pôdy a slanej vody) až po miesto s názvom Mys Cape Cross. Okrem toho, že je prvým miestom v Namíbii kde sa Portugalcom podarilo v roku 1484 pristáť na čele s moreplavcom  Diegom Cao, tak je aj domovom desiatok tisícov uškatcov, ktoré sa tu vyvaľujú na slnku, chytajú ryby, bláznia vo vode, súperia o samice... Obývajú skalistý mys a priľahlú pláž. Jeden samec má 20-30 samíc a vydávajú neskutočné zvuky. Ozaj zabudli sme... zápach.... Ak Vám vadí rybaco-prasací smrad, tak si určite zoberte šatku na ústa. Nenechajte si však tým pokaziť dojem. Po príchode a vystúpení z auta Vás tento odor ovalí, ale po chvíli si naň zvyknete a začnete si užívať prítomnosť uškatcov. Je tu vybudovaný chodník, aby sa návštevníci dostali do tesnej blízkosti zvierat, ale aby ich nerušili. Niekedy sa uškatce ocitnú na chodníku, a vtedy si treba dávať pozor, predsa len sú to divé zvery. Na pláž je zakázané vstúpiť, aby sme ich nerušili. Sledujte stopy pomedzi ne. chceme tu byť skoro ráno, ako náhle otvoria bránu parku, aby sme mali šancu stretnúť aj hyeny alebo šakaly, ktoré sem prichádzajú hľadať potravu. Oni tu po sebe tieto stopy zanechávajú. Pozorujte správanie uškatcov, putá medzi nimi, boje samcov o najlepšie pozície na okraji vody...Toto je unikátne divadlo, ako z dokumentárneho filmu. Mys Cape Cross je 127 km od Swakopmundu a my sa doň vrátime späť. Prevezieme sa ďalej na juh do mestečka Walvis Bay a do zátoky, ktorú sezónne obývajú tisícky ružových plameniakov. Majú tu ideálne podmienky a okrem doby hniezdenia tu trávia väčšinu roka. Stretnete ich na prechádzke po promenáde v centre mesta, alebo za mestom na prírodných plážach. Sledujte ich tance a ako sa kŕmia. Nocovať budeme opäť v Swakopmunde ktoré je nemeckejšie ako Nemecko samé s vyslovene nemeckou atmosférou z obdobia Kaisera Wilhelma. Vynikajúce reštaurácie, more, skvelé nákupy, morský vzduch nám spríjemnia pobyt. Odvážlivci sa okúpu v oceáne, a ak bude čas tak záujemcovia absolvujú fakultatívnu jazdu na terénnych motocykloch quadbikoch (štvorkolkách) po dunách. Niečo čo stojí naozaj zato, aj pre tých, čo nemajú vodičák! Pokiaľ budete mať viac času, pozrite si napríklad múzeum kryštálov Kristall Galerie, kde majú v expozícií údajne najväčší kus kvartzového kryštálu na svete, alebo príjemné akvárium, kde uvidíte ryby a iné morské tvory žijúce v tejto časti Atlantického oceánu. Pokiaľ sa chcete naučiť niečo o púšti, organizujú sa tu výlety do púšte s názvom Living desert. Hlavný organizátor Tommy Collard je známy aj z dokumentárnych filmov National Geographic alebo BBC. Swakopmund sa otvára svetu a turistický ruch tu za posledné roky nabral na obrátkach.

8. deň:
Opúšťame Swakopmund a  scenéria sa mení. Aj napriek blízkosti oceánu je tu nehostinná púšť. Rastliny tu žijú iba zo vzdušnej vlhkosti, reálneho dažďa je tu pomenej. Ako sa vzďaľujeme od pobrežia, krajina s občasnými odolnými rastlinami sa začne meniť. Razom pribudnú vyššie rastliny, začne sa objavovať tráva a kríky. Hory po ľavej strane pri príchode do baníckeho mestečka Uis sa volajú Brandberg, s najvyšším vrcholom Königstein s výškou 2.573 m.n.m, čo je najvyššia hora v Namíbii. To sme sa už ocitli v krajine pôvodných ľudí, krovákov. Patria do jazykovej skupiny San a sú známi klikacími a mľaskacími hláskami. Z opačnej strany pohoria sa nachádza miesto so skalnými maľbami známe ako White Lady. V tomto pohorí rastie 350 druhov rastlín, z toho 11 je endemických a nenájdete ich nikde inde na svete. Vstupujeme do krajiny známej ako Damaraland, pomenovanej po jednom zo sanských kmeňov. So šťastím nám tu ráno prebehnú cez cestu surikaty, známe z kalaharskej oblasti. Na ceste sa objavuje dopravná značka „pozor slony“. Práve tu sa podľa ročného obdobia pohybujú rodiny púštnych slonov. Žije ich už iba posledných niekoľko sto jedincov a nájdete ich v Damaralande a Kaokolande v Namíbii a v južnej Angole, kde však boli zväčša vystrieľané. S dávkou šťastia ich zazrieme, poprípade zvyšky po ich hodovaní. Prechádzame krajinou so skalami akoby naváľanými od obrov. Krajina je neuveriteľne fotogenická. Tesne pred príchodom do oblasti Twyfelfontein sa nachádza múzeum pod otvorenou oblohou kmeňa Damarov. Je to obdoba našich skanzenov. Tu sa dozviete niečo o živote krovákov, uvidíte ako bývajú, čo jedia, aké liečivé rastliny používajú a ako sa bavia tancom a spevom. Zahráte si s nimi hru, ktorá riešila aj medzidedinské spory? Twyfelfontein znamená „pochybný prameň“. Miesto poznali ľudia tisíce rokov. Na jednom z miest sa zachovala vysoká hustota skalných rytín – petroglyfov. Nachádzajú sa na mieste, kde bola založená farma Twyfelfontein, dokonca pôvodný prameň je stále aktívny. Táto skupina petroglyfov je zapísaná na zoznam UNESCO. Najstaršie z nich majú približne 6000 rokov. Sú tu vyobrazení ľudia, zvieratá a ich stopy, ale aj bytosť Levieho muža s ľudskými rukami a množstvo „máp“ so zaznamenanými stálymi a občasnými napájadlami. Sú to samozrejme predpoklady, pravdu sa už asi nikto nedozvie. Samotné prostredie je nádherné. Prespíme v blízkosti tohto miesta.

9. deň:
Odchádzame z Twyfelfonteinu a cestou do Palmwagu si spravíme zachádzku ku skamenenému lesu. Je to jedno z mála miest na svete, kde sa tak dobre zachovali kmene stromov, ktoré sú skamenelé. Pochádzajú z centrálnej Afriky a tu sa po desiatkach miliónov rokoch vynorili na povrch a teraz lákajú turistov z celého sveta. Prechádzka pomedzi ne je unikátny zážitok. Pomedzi ne rastie fascinujúca rastlina, ktorú paralelne v rovnakom období „objavili“ dvaja ľudia – Thomas Baines a Rakúšan Friedrich Welwitsch v roku 1859 a pomenoval ju neskromne po sebe - Welwitschia mirabilis. Miestni obyvatelia rastlinu poznali už tisíce rokov pred nimi. V afrikánčine (jazyk Búrov) ju volajú „twee-blaar-kanniedood“, čo v preklade znamená „dvojlistá-nesmrteľná“. Toto sú jej základné charakteristiky. Rastlina má iba dva listy, aj keď vyzerá akoby cez ňu prešla kolóna džípov a dožíva sa veľmi vysokého veku, pravdepodobne až niekoľko tisíc rokov. Rastie iba na pohraničí Namíbie a Angoly, približne 50-60 km od pobrežia, kde má dostatok vzdušnej vlhkosti padajúcej z Atlantiku v tejto oblasti. Je len málo zvierat, ktoré ju dokážu konzumovať, jednými z nich sú priamorožce a nosorožce. Tu si o rastlinách povieme viac. Otočíme to späť a ideme do mestečka Plamwag. To už sa nachádzame skutočne uprostred regiónu Kunene a Damaraland. V okolí Palmwagu, ktorý dostal meno podľa rastliny, ktorá tu rastie - Hyphaene petersiana („vejárová“ palma), sa pokúsime o safari. Chránené územie tu bolo vyhlásené za účelom ochrany zvyškov krehkého ekosystému. Je tu aj zriadený kemp na sledovanie a ochranu púštnych nosorožcov. So šťastím by sme ich mohli vidieť. Okrem nich tu žijú púštne slony, angolské žirafy, levy, leopardy a gepardy. Typické púštne zvieratá ako sú priamorožce, antilopy skákavé alebo pštrosy s najväčšou pravdepodobnosťou uvidíme. Horské zebry tu majú tiež zdravý počet a aj na ne je reálna šanca. Viacero z týchto zvierat neuvidíme nikde inde. V Palmwagu prespíme a opäť sa budeme kochať nočnou oblohou. Sme uprostred „ničoho“.

10. deň:
Prechádzame Damaralandom a po dvoch hodinách sme v mestečku Kamanjab, kde nastúpime na asfaltovú cestu. V Kamanjabe natankujeme a odtiaľto nás čaká pevná cesta, ktorá nás dovedie až do Opuwa, hlavného mesta Kaokolandu. Ten sa začína niekde na úrovni juhozápadného rohu národného parku Etosha. Sledujte cestu okolo seba, možno uvidíte niektorých z divých obyvateľov tohto regiónu. Ako sa blížime k Opuwo, popri ceste pribúdajú termitiská. Stavby vysoké až 4 metre tu dotvárajú opäť inú scenériu. Pozrieme sa na ne zblízka a dozvieme sa niečo o termitoch. Už druhým dňom ideme oblasťou, kde bývajú ľudia kmeňa Herero. Muži vyzerajú ako bežní obyvateľ Namíbie, ale ženy sú o niečom inom. Mohutné dámy, ktoré sa obliekajú do zvláštnych šiat a ešte zvláštnejších čepcov. V meste Opuwo ich uvidíme v spoločnosti žien kmeňov Himba a Zemba. Oba tieto kmene žijú v oblasti severnej Namíbie a južnej Angoly. Rozdiel je vo výzore. Himbské ženy si telo a vlasy natierajú zmesou hlinky (okra) a kravského tuku, kdežto zembské ženy nie. Preto je aj výzor hímb tak exotický. My pôjdeme navštíviť dedinu himbov. Dedinky sú roztrúsené po krajine a splývajú s okolím. Vojdeme do jednej z nich a náčelníkovi odovzdáme darčeky vo forme múky, oleja, tabaku, čaju a sušienok pre deti. Vysvetlíme si spôsob života týchto ľudí, prečo ženy nosia kožené čepce a ako sa umývajú, keď tu nie je takmer žiadna voda. Opuwo je zaujímavé mesto, kde sa miešajú kultúry a tradiční ľudia tu prichádzajú do supermarketu alebo do banky. Dva svety sa stretávajú na malom kúsku.

11. deň:
Dnešný deň je určený na presun k národnému parku Etosha. Tento národný park má rozlohu 22.300km2 a patrí medzi najpopulárnejšie safari v Afrike. Cesta povedie sprvu suchou krajinou až na hranicu s Angolou. Tu sa začne svet okolo nás zelenieť a voda bude pribúdať. Popri hranici, kade tečú aj rieky Kavango a Kunene, žije veľké množstvo ľudí. Voda = život. Krajina okolo nás bude zelená a na veľa miestach budú jazerá a jazierka, niektoré stále a niektoré dočasné. Takmer všade uvidíme rybárov chytať ryby. Sledujte ich a porovnávajte techniky. Možno uvidíme 20 ľudí ťahať sieť, alebo jednotlivca chytať na vlasec, alebo deti s pascami, do ktorých chytajú sumčeky. Nazrite im do košov, čo sa im podarilo uloviť. V tejto časti pribúdajú palmy a majestátne baobaby. Zastavíme pri tom najväčšom, ktorý po ceste máme. Baobaby sú veľmi zaujímavé stromy, väčšina druhov rastie výlučne na Madagaskare, iba jeden druh v pevninskej časti Afriky medzi obratníkmi. Nakoniec sa od tohto zeleného raja odkloníme a vstúpime opäť do suchej oblasti. Viac-menej budeme väčšinu dnešného dňa kopírovať plot národného parku Etosha. Keď prejdeme cez červenú líniu (veterinárna kontrola), dobytok sa už nebude voľne pásť a opäť ho vystrieda divá zver. Popri ceste sa často pasú prasatá bradavičnaté, alebo malé antilopy trávne. So šťastím už tu natrafíme na zebry, alebo žirafy. Vitajte v oblasti Etoshe. Etosha je nesmierne rozľahlá (takmer polovica Slovenska). Pokiaľ bude ubytovanie zabezpečené v oblasti južnej brány, cesta z Opuwa povedie južnou stranou, suchou oblasťou, ale rovnako zaujímavou ako je tá severná.

12. deň:
Dlho očakávané safari. Arabský výmysel, ktorý si dosýta užijete iba v Afrike. Africká fauna je legendárna a národný park ETOSHA Vám ukáže svoje tajomstvá. Perla medzi národnými parkmi. 4.600km2 z jej 22,5 tisícovej rozlohy tvorí biela, soľná panva. Zvieratá tu majú vyhradenú väčšinu územia a vy ich nerušíte svojou prítomnosťou, ale na druhú stranu je tu zveri dosť na to, aby ste mali vynikajúce safari a videli maximum z africkej divočiny. Žijú tu všetky atraktívne zvieratá, s výnimkou byvola, krokodíla a hrocha. Vzhľadom k nedostatku vody sa im tu nemôže dariť. Ostatní obyvatelia buša sú ale prítomní. Stretnete žirafy, nosorožce, slony, stáda zebier, skákavých antilop, pakone a množstvo impál, skvelých skokanov zo skupiny antilop. Nachádzajú sa tu aj jedineční priamorožci juhoafrickí, ktorí sú symbolom suchých oblastí Namibu a Kalahari. Jeho iný názov je oryx alebo gemsbok. Ak budete mať šťastie, natrafíte na šelmy. Vyskytujú sa tu všetky veľké mačky – lev, leopard a gepard. Hľadajte šakalov, hyeny, pštrosy, hady, varany, korytnačky, orly, supy, karakaly. Park je dobre prístupný aj pre osobné autá a tak si môžete spraviť vlastné safari, bez miestneho sprievodcu a pridať tak niekoľko hodín jazdenia naviac. Najlepšou dobou je obdobie sucha, kedy sa zvieratá zdržiavajú pri napájadlách a vám stačí iba čakať. Napájadiel je tu viac ako dosť a rôzne zvieratá majú obľúbené iné napájadlá. Niektoré z nich tak máte väčšiu šancu vidieť. Napríklad nosorožce, levy a leopardy sú teritoriálne a opakovane sa v rovnakú dobu vracajú k tým istým miestam. Stačí poznať ich zvyky a je tak väčšia šanca ich vystopovať. Po období dažďov je zasa zaujímavá samotná panva Etosha. Vznikne tu jazero s rozlohou takmer 5.000km2, ktoré má maximálnu hĺbku 20cm. Sem sa na krátku dobu zletia plameniaky zo širokého okolia, aby sa tu dosýta nakŕmili rias, ktoré v tomto plytkom, alkalickom jazere rastú. Jazero postupne vysychá a mení svoju farbu. Z hnedo-červenej, cez zelenú, až do čisto bielej, keď nadobro vyschne. Cesty sú výborne značené, informácie o pohybe atraktívnych živočíchoch dostanete v každom z troch kempov. Všetko záleží už len od vašich očí a dávky šťastia. Obrovským lákadlom sú slony. Je to najvýchodnejšia časť populácie púštnych slonov, ktoré sú najväčšie. Ak budete mať šťastie, uvidíte mohutné samce obalených bielym bahnom. Keď si ich o pár dní porovnáte so slonmi v Chobe, uvidíte rozdiel vo veľkosti.

13. deň:
Skoro ráno sa posunieme smerom na juh a to k najväčšiemu meteoritu na svete, Hoba meteorite. 50 tonový kus takmer čistého železa, ktorý tu našiel miestny farmár keď v roku 1920 oral svoje pole pluhom ťahaným volmi, je stále na svojom pôvodnom mieste. Obsahuje 82,4% železa, 16,4% niklu a 0,76% kobaltu. Dĺžku má 3 metre a hrúbku 1 meter. Počas dlhých rokov z neho návštevníci odsekávali kusy a takto z neho „zmizla“ pravdepodobne až jedna tona. Je neuveriteľné, že takáto vzácnosť je stále na svojom pôvodnom mieste, na farme, kam dopadol pred približne 80 tisíc rokmi. Prečo sa tu nezachoval kráter? Pozor na hlavu! Dáme si tu piknikové raňajky a pokračujeme v našej ceste. Pomedzi farmy prichádzame až do búrskeho mesta Grootfontein. Kedysi významná železničná stanica je na križovatke ciest na sever, juh a severovýchod. Pokračujeme cez mesto Otavi a Otjiwarongo až do Windhoeku. Cesta bude komfortná, asfaltová a prechádzať budeme krajinou, ktorú lemujú samé farmy. Podľa výšky plota viete posúdiť, či sa tu chová dobytok, alebo divá zver. Kudu je schopný preskočiť až trojmetrový plot. Vo Windhoeku nás čaká nocľah a záverečná večera. Snívať sa nám bude o fascinujúcom svete, ktorý je tak rôznorodý a u nás o ňom tak málo vieme.

14. deň:
Po raňajkách sadáme do nášho auta, ktoré nás previezlo neuveriteľnou krajinou, a vydávame sa na záverečný presun na letisko Hosea Kutako. Odovzdáme našu batožinu, aby sme sa s ňou stretli až doma. Dovidenia Afrika.

15. deň:
Prílet.